Velestúr
Nevýrazný vrch Kremnického pohoria a jeho hlavného hrebeňa je Velestúr 1254 mnm. Vrch dostal názov podľa staroslovanského boha Velesa ochrancu dobytka, stád a pastierov. Je to vládca mŕtvych a pán záhrobia, ktoré si starí Slovania predstavovali, ako šíre pastviny. Bol uctievaný všetkými Slovanskými národmi.
Dnes kamenný útvar na vrchole je porastený zakrpatenými stromamí so skrútenými konármi od krutých vetrov na hrebeni. Velestúr sa týči nad Bystrickou kotlinou, bolo z neho vidieť veľkú časť Zvolenskej kotliny, Poľanu a Nízke tatry až po Kráľovu horu. Jeho poloha ho v minulosti predurčila na rôzne kultovné obrady. Známy Kremnický historik Križko sa v roku 1862 až 1865 podujal odhaliť tajomstvá, ktoré v ľudovom rozprávaní pretrvávali mnoho rokov. Po mnohých neúspechov nakoniec našiel medzi Smrečníkom a Velestúrom náhrobný kameň. Za pomoci sochára Klemensa z Matice Slovenskej zhotovili odtlačok nápisu. Neskoršie v neďalekej úžľabine našiel kamenné úlomky s časťou znakov, tieto sú uložené v martinskom múzeu. Dokladá sa, že ďaľšie znaky objavil na Dievčej skale neďaleko Trojice ale tú pri stavbe cesty odstránili. Hlavný nápis však na Velestúre objavil náhodne, keď sa mu pri pátraní odlúpil s kameňa trs trávy s machom a pod nim na kameni vo výške dospelého človeka odhalil vyryté znaky. Pokúsil sa ich vylúštiť podľa rôznych pomôcok. Pretože nebol znalcom písma, jeho výklad bol nesprávny a tak vzniklo podozrenie, ktoré živili odveký slovanskí neprajnici, že je nápis falzifikátom. Nápis rozlúštil moravský bádatel a historik starých Slovanov Antonin Horák a opísal vo svojej knihe „ O Slovanech úplně jinak.“ v rokoch 1970 – 1990. Zistil, že nápis nie je zložený z Rúnových znakov, ale je napísaný v staroslovanských znakoch, jeho výklad sa olišoval od výkladu Križkovho. Tým úplne vyvrátil podozrenie z falšovania, lebo keby ho Križko falšoval, tak by ho aj správne vedel vylúštiť. Ďalšim faktom je, že ešte jeden nápis je na kameni pri prameni na trase (žltá značka) medzi Hornými Pršanmi a sedlom Tri Kríže, ktorý objavil v roku 1875 Dr. Ján Petrichovich, a o tomto nápise Križko nevedel. Nápísy z rovnakým písmom sa našli na Morave a na Balkáne. Horák hovorí, že poddobné spochybňovania živí nemecká a maďarská história, ktorá chce ututlať, že starí Slovania (neolitický) žijú v Európe už viac ako 8000 rokov, a neprišli len v roku 500 nášho letopočtu. Ďalej upodozrieva cirkev zo zamlčania skutočnosti, lebo neboli to Cyril a Metód, ktorí prvý Slovanom priniesli písmo, ale boli to Staroslovania so svojim znakovým písmom.
V minulých rokoch bola na Velestúre z drevených trámov postavená rozhľadňa, z nej bolo vidieť široké okolie, tá sa časom rozpadla. Okolo vrcholu vedie turistická trasa Kováčová – Skalka č. 0803 značená červenou farbou. Z nej pred Velestúrom odbočuje na Hostinec trasa č. 8520 označená žltou farbou.
Raz ročne na Perunov (odvodený Parom) sviatok sa shádza Krug Perúna zo Slovenska, Čiech, Polska, Ukrajiny a Ruska, aby tento sviatok za prednesu žreca oslávili. K tomu si zhotovili z rôznach predmetov svätyňu neďaleko vrchu Velestúr. Svätynu im však neprajníci opätovne zbúrali a tak si ju premiestnili na vrchol Smrečníku. Perúnisti sú ľudia, ktorí si pripominajú zvyky Slovanských predkov. Riadia sa heslom:
Sláva otcom a matkám našim!
Oni nás učili ctiť Bohov našich a viedli nás za ruku po pravej ceste.
A tak sme šli a neboli sme hocikým, ale boli sme Slovanmi, ktorí
spievajú na slávu Bohov.
Sláva Bohom!!! Sláva Slovanským Predkom!!!
+++++++++++++++++++++++
Nové genetické objavy o Slovanoch.
|
Slováci majú viac ako 8000 ročné etnické gény.
|
Slovákom nedávno genetici potvrdili, že sú rekordérmi etnickej dlhovekosti a autenticity. Zistili, že vyše 80% dnešnej populácie Slovenska zdedilo gény po svojich predkoch, ktorí žili v strednej Európe už pred 8 000 rokmi, teda v mladšej dobe kamennej - v neolite. Pravdu možno potláčať, ale nie zničiť (Veritas premitur, non opprimitur - Titus Livius, Seneca ml. a ďalší).
Mnohí, aj súčasní maďarskí historici a politici ešte stále tvrdia, že slovenský element sa usadil v oblasti severokarpatského oblúku a niektorých pridunajských nížin až v neskorom stredoveku, a to hlavne priesakom valaskej kolonizácie.
Absolútna väčšina obyvateľov Maďarskej republiky nie je etnicky maďarská, je prevažne slovanská a kontinuálne európska. Zostalo iba maďarské meno a aglutinujúci jazyk. Maďarských génov niet" (Scientic American, november 1991).
Absolútna väčšina populácie Maďarskej republiky nie je etnicky maďarská, ale je prevažne slovanská. Aj podľa maďarských genetikov až 50% súčasnej populácie Maďarska má slovanské gény. Zvyšok tvoria valasko-románske, germánske a iné gény. Na základe genetickej analýzy populácie Maďarska bol vyslovený názor, že „Maďari v súčasnom Maďarsku (v prevažnej miere) nie sú vôbec Maďarmi. "
Porovnajte sami: Sotva 5% súčasných Maďarov má ugorské (staromad'arské) gény, ale až 50% má slovanské gény (Sapienti sat !).
Nelenili a nelenia ani slovenskí genetici. V prvej dekáde 21. storočia doc. VI. Ferák preskúmal historický genofond Slovákov a dospel k viac ako pozoruhodným výsledkom. Dokázal, že viac ako 80% Slovákov zdedilo gény po predkoch, ktorí žili v strednej Európe už asi 6 000 rokov pred Kristom, teda v mladšej dobe kamennej. To ale znamená, že boli sme v oblasti severokarpatského oblúka a pridunajských nížin už pred 8 000 rokmi. Táto dlhovekosť slovenskej etnogenézy urobila zo Slovákov rekordérov etnickej autenticity. Porovnávacie štúdiá výsledkov zo Slovenska s nálezmi v iných krajinách Európy ukázali, že k slovenskej etnickej dlhovekosti majú v Európe pomerne blízko len Welšania. Výskum vo Welse ukázal, že až 70% súčasných Welšanov má gény svojich predkov, ktorí žili vo Welse už 4 000 rokov pred Kristom.
*****************************************************************************************************
Sedlo Tri kríže
Dnes je dôležitou turistickou križovatkou na hlavnom hrebeni Kremnických hôr s nadmorskou výškou 1182 mnm, ktorý sa nazýva Flochovský chrbát. Názov Tri kríže pochádza od neobyčajného kríža s tromi ramenami. Kríže takéhoto tvaru sa používajú v Pravoslávnej viere, ale tam je spodné rameno je uložené šikmo. Kríž bol postavený v roku 1834, obnovený 1894, znovu obnovený 2003. Pri poslednej výmene bola pod krížom nájdená zakladná listina ( jej obsah je priložený). V sedle postavený kríž stojí pri furmanskej ceste, ktorá spájala hlavné banské mesto Kremnica s Banskou Bystricou. Cesta bola vybudovaná v roku 1535, slúžila na doručovanie pošty a aj dovoz medi na spracovanie z B. Bystrice do Kremnickej mincovne (mincovňa je najstaršou na svete s nepretržitou prevádzkou od roku 1328). Cesta stratila význam, keď v roku 1872 bola postavená železnica Hronská Dúbrava – Vrútky. Cestu cez sedlo používali aj pútnici, ktorí peši z Nevoľného a Ihráča chodili raz ročne na Staré Hory k zjaveniu p. Márii. Na púť sa chodilo v septembri počas sviatku Panny Márie. Pútnici všetkých vekových kategórii tvorili sprievod. Sprievod bol obyčajne z 20 až 50 ľudí na čele kráčali mladší muži, ktorí niesli na vyššej tyči sv. Kríž a cirkevné symboly, za nim kráčala predspeváčka, ktorá hlasno vykríkla slová časti piesne a ostatní tú časť zaspievali. Pri každom sv. kríži a sv. obrázku, ktoré stáli pri ceste, sprievod pokľakol a pomodlil sa. V sedle sa na výročie obnovy kríža schádzajú turisti z B. Bysrice a okolia a Kremnice a okolia a pripomínajú si obnovu kríža.
V sedle Tri Kríže sa stretajú a rozchádzajú turistické cesty:
Modrou značená turistická trasa 
registračné číslo 2619, Malachov, Ortútske Jazero, Tri Kríže, Hostinec, Dobrý pastier, Kremnica, Horná Ves, Slaská, Janova Lehota a ďalej.
Červenou značená trasa 
rč. 0803 Kováčová, Veľký Son, Laurin, Rudná Poľana, Tri Kríže, Velestúr, Zlatá studňa, Králické sedlo, Strieborný tunel.
Žltou značená trasa 
rč. 8444 Kremnička, Horné Pršany Horná skala, Tri Kríže.
