Turistika je kráčanie za zdravím a poznaním.

Kvetenstvo.

Kuklík potočný. Geum rivale.Trvácna bylina vyrastie do 30 – 100 cm.Obľubuje vlhké lúky a okolielesných prameňov v celej Európe do výšky po Alpský stupeň. Objaví sa od júna do augusta.   

Ľália cibuľkonosná.Lilium bulbiforum. Cibuľová trvácna 1 m vysoká bylina. V pazuchách listov sa nachádzajú malé cibuľky pomocou,ktorých sa rozmnožuje. Druh je ozdobou horských oblastí, vyskytujúci v júni a v júli. Veľmi výrazná rastlina ničena chamtivcami do svojich záhrad. Chránte ju !

Čermeľ. Melampyrum silvaticum. Jednoročná rastlina vyrastá do výšky 10 – 40cm. Lesný druh, vyskytuje sa vo viacerých variaciach. Na okraji ciest a v riedkych lesoch od Júla do októbra.     

Žltohlav Europský . Trolius europaeus. Trváca bylina s krásnym žltým , guľovitým kvetom. Byľ vyrastá do výšky 50 cm. Nápadný dekoratívny druh rastie na vlhkých lúkach a pri pameňoch. Jedovatý druh chránený. Kvitne v júni a v júli.

Prvosienka jarná. Primula veris.Trvalka dorastá do výška 30 cm, kvety tvorí okolík žltých kvetov. Rastie na llúkach a v kriačinách s výživnou pôdou. Kvitne od marca do júna.   

Zvonček broskyňolistý. Campanula percisifolia. Je to vzpriamená trvalka vysoká až 120 cm. Máva 3 – 8 fialovomodrých veľkých zvončekov. Rastie na plytkých pôdach pri okrajoch lesov až po horský stupeň. Kvitne v júni až v auguste. 

 Huby.

Muchotrávka zelená. Amanita phalloides. Klobuk je sivozelenej ba i bielej farby priemeru 15 cm. Vyrastá z bielej pošvy čím je ľahko rozoznateľná. Dužina starších plodníc páchne po surových zemiakoch. Na pohľad pekná lákavá huba je smrteľne jedovatá. Údajne dobrej chuti, ale po požití po niekoľkých dňoch jej jed rozloží pečeň a obeť zomiera.   

Hríb dubový. Boletus reticulatus. Má bledohnedý zamatový mäsitý klobuk priemeru 18 cm. Niektoré exempláre dorastajú oveľa väčších rozmerov. Póry sú biele až žltozelené. Hlúbik sieťovaný, dužina biela. Vyskytuje sa v dubových lesoch v lete a v jeseni po výdatných dažďoch. Má mnoho príbuzných  druhov hríbov. Aj keď sú chutnejšie huby, dubáky sú najhladanejšou  trofejnou hubou.   

Hmyz.

Nosorožtek obyčajný. Oryctes nasicornis. Zvláštny chrobák exotického tvaru dĺžky 40 mm, hnedej farby nahlave s krátkym dozadu ohnutým rohom. Larvy sa živia v odumrelých pňoch listnáčov niekoľko rokov. Vzácny druh naších lesov.

Okolo vody.

Kunka obyčajná. Bombina bombina. Patrí medzi menšie žaby, dorastá do 6 cm farby hnedej na bruchu s oranžovými škvrnami. Pri ohrození dá všetky štyri nohy za chrbát čím ukáže bruško, ktorého škvrny obsahujú jed a tak sa bráni proti predátorom. Vyskytuje sa v stojatých nestálych vodách,  prezimuje pod vodou, alebo zahrabaná v pôde. 

Užovka stromová. Elaphe longissima. U nás je najväčším hadom. Dorastá do dvoch metrov, obýva teplé listnaté lesy, živí sa myšami, jaštericami rada vyhľadáva na stromoch vtáčie hniezda a požiera mláďatá a vajcia vtákov. Vodná prekážka ju nezastaví. Znáša vajcia do teplého humusu, tu sa vyliahnu mláďatá. U nás žiju ešte užovky: hladká, fŕkaná, obyčajná. Rimania ju považovali za posvätnú.  

Srstnaté.

Diviak lesný. Sus scrofa. Dorastá do dĺžky 1,9 m, výšky 1,2 m, a váhy až 200 kg. Telo má porastené hrubou čiernou srsťou. Rada sa zdržuje v čriedach s rôznym vekovým zastúpením, je všežravá, obýva listnaté lesy a husté kroviny s množstvom mlák. Je veľmi plachá ale matka vie nekompromisne brániť potomstvo.     

Jeleň obyčajný. Cervus elephus. Dorastá do dĺžky 2,5 m, a výšky 1,5 m a hmotnosti 350 kg. Samice sú menšieho vzrastu. Ruja býva v septembri a októbri, vtedy jelene bojujú o svoj hárem so sokmi, ruja je obrovským zážitkom. Parožie zhadzuje v marci potom mu narastie mohutnejšie. Jeho trofej je vysoko cenená.     

Predátori.

Vlk obyčajný. Canis lupus. Dospelí jedinci vážia aj 50 kg. Sfarbenie podlieha geografickej variabilite. Živí sa kopytníkmi a zdochlinami.  občas navštívi košiare. Kde žijú vlci, tam sú stáda zveri zdravé. Je to plaché zviera a stretu s človekom sa vyhýba.     

Rys ostovid. Lynx lynx. Dospelý dosahuje hmotnosť aj30 kg. Srsť má svetlobielej farby s čiernymi škvrnami má vynikajúci zrak.Za korysťou sliedi, po nezdarnom útoku tento neopakuje. Brlohy si buduje pod vývratmi a v skalných dutinách. Skalné vyvýšeniny používa pre dobrý výhľad do svojho revíru.   

 Pernaté.

Ďateľ veľký. Dendrocopos major. Veľkosť dospelého je 23 cm, pestro sfarbené perie bielo, čiernočervené. Obýva lesy všetkých druhov ba i parky. Hniezdi v dutinách, ktoré si sám vydlabáva. Na 5 – 6 bielych vajíčkach sedia obaja rodičia 13 dní.Mláďatá kŕmia hmyzom, ktorý vyhľadávajú dlhým zobákom pod kôrou stromov.

Mišiak hôrny. Buteo buteo. Veľký dravec dorastajúci až 56 cm hnedo sfarbený. Obýva hory, párenie začína svadobnými letmi, hniezdo stavia na stromoch z haluziek. Znáška obsahuje 3– 5 vajec, na  ktorých sedí samica a samec jej nosí potravu. Mláďatá kŕmia obaja rodičia, ktoré sa dožadujú potravy silným pískaním.

 
Nebezpečná príroda v Nevoľnickej kotline. 

Ľudia potrebujú prírodu, preto sa do nej veľmi radi vracajú. Musía si uvedomiť, že v prírode na ních čiha aj nebezpečie, ktorému sa treba vyvarovať,  aby sme si nepoškodili zdravie, alebo neprivodili smrť. Preto niekoľko upozornení.

Niektoré nebezpečné rastliny.    

Žihlava  rastie aj nanajneočakávanejších miestach pri dotyku spôsobí pálenie, pluzgieriky a nepríjemnés vrbenie pokožky aj tri dni. Je veľmi liečivá, trhať v rukaviciach vyhýbaťsa styku s holou pokožkou. Po popŕhlení zmierni bolesť studený obklad.  

Smrtelne jedovaté sú plody Lulka zlomocného. Po požití 10 plodov spôsobí smrť. Plody obsahujú alkaloidy, ktoré utlmujú činnosť srdca, alebo zastavia dýchanie.

Ďalším nebezpečným kríkom je Lykovec. Je to rastlina kvitnúca včasne na jar s voňajúcimi kvetmi, ktorých dlhšie vdychovanie spôsobuje ťažkosti. Zvlášť nebezpečné je požitie červených bobúľ, ktorých zjedenie 10 – 12 ks spôsobí smrť. Plody obsahujú  mezelín a dalfín, ktoré pôsobia na črevá, pečeň a obličky. 

Nebezpečný hmyz.     

Medzi nebezpečné patria niektoré druhy kliešťov, ktoré prisaté viac ako 24 hodín môžu nakaziť človeka encefalitídou a boreliozou. Prevencia natrieť končatiny repelentom a chrániť si hlavne nohy vhodným oblečením. Po prisatí kliešťa, čo najskôr odstrániť, tak že ho 20 – 30 sek. prstom triete zo strany na stranu, a potom dvomi prstami vytiahnuť. Ranku niekoľko krát dezinfikovať. ( môže byť aj alpa).  

Včela útočí len v blízkosti svojho hniezda. Ďalej od hniezda uštipne len keď ju pritlačíme alebo vložíme do úst z jedlom. Pri napadnutí v blizkosti úla si chrániť tvár a oči, pomaly sa od úla vzdialiť. Ak došlo k uštipnutiu odstrániť žihadlá odškrabnútím bokom, lebo pri stlačení žihadlového mechúrika dôjde k vtlačeniu jedu do vpichu. Proti opuchu a páleniu dobre pôsobí studený obklad. Keď je bodnutie v ústach, okrem ochladzovania treba neustále hovoriť, alebo spievať, aby neopuchli hlasivky. Ak sa zhoršuje dýchanie vyhladať lekára.  

Osa  a sršeň , ( sršeň je u nás najväčšia žijúca osa). Správa sa podobne ako včela, no pri bodnutí nenechá žihadlo v koži obete. Obrana je podobná ako pri včelách, ale jed má alkalický, tak je vhodné miesto vpichu natrieť octom, alebo priložiť plátok cibule. 

Nebezpečné zvieratá.

Vretenica útočí len keď sa cíti ohrozená, potom je blesku rýchla. Opatrne sa pohybovať, dobre sa dívať pod nohy. Chrániťsi nohy obuvou a oblekom najmä do výšky predkolenia. Uštipnutie sa prejaví dvomi vpichmi vedľa seba s vymoknutím kvapky krvy. Po uštipnutí sa doporučuje ranky narezať krátkym rezom a vytlačiť krv s jedom, potomuškrtiť končatinu nad ranou. Čo najskôr vyhľadať lekára. Uhryznutie vretenicou býva bez pomoci smrtelné u detí a dospelých chorých na srdce.  

Diviak  je plachá zver, ktorá pred človekom panicky uteká. Nebezpečný je ranený diviak alebo matka, ktorá na život chráni svoje potomstvo. Najlepšou ochranou je mať prehľad vo svojom okolí, v neprehľadných miestach sa treba rozprávať, prípadne spievať, alebo  kašlať. Útok diviaka je neúprostný okrem ťažkých zranení môže človeka usmrtiť.  

Medveď  je najobávanejším zverom, nie je však tak krutý ako sa o ňom hovorí. Pred človekom unikne, útočí len pri náhlom prekvapení pri stretnutí z blízka, alebo keď je zviera ranené, najnebezpečnejšia je matka pri ochrane mláďat, najmä keď sa človek dostane medzi matku a mláďa.  V prírode treba mať prehľad  aspoň na vzdialenosť100 metrov. V neprehľadných miestach treba o sebe dať vedieť. V prípade bezprostredného útoku, ktorý je pohryzenie prípadne poškriabanie obete je vhodné si ľahnúť, hlavu schovať medzi kolená a zátylok chrániť oboma rukami. Môžete očakávať, že vás príde oňuchať, prípadne vás zahádže raždím. Medveď človeka nepokladá za korisť, ale za nepriateľa.