Obec Nevoľné
Nevoľné...
Aká si mi Krásna...
Autor textu je Peter Bella – Horal
Aká si mi krásna, ty rodná zem moja.
Krásne i tie hory, kol teba čo stoja.
Krásne je i nebo, nad tými horami.
Žehnám ťa, vítam ťa vďačnými slzami.
NNNNN EEEEE VVVVV OOOOO ĽĽĽĽĽ NNNNN ÉÉÉÉÉ
Svätý Vojtech, biskup a mučeník - patrón Nevoľného
Svätý Vojtech sa narodil okolo roku 956 na hrade Libica pri Poděbradoch. Jeho otcom bol slávny český vladyka Slavník, matka sa volala Strezislava. Pochádzala zo slovanského rodu. Meno Vojtech znamená útecha vojska. Vzdelanie a výchovu dostal na rodnom hrade, vychovával ho kňaz Rada, benediktín. Keďže bol nadaný, poslali ho vzdelávať do Magdeburgu. Tam bol biskupom sv. Adalbert, ktorý mu dal pri birmovke svoje meno. Vojtech sa stal kňazom , vysvätil ho pražský biskup Dětmar. Keď biskup v roku 983 zomrel za jeho nástupcu zvolili Vojtecha. Vojtecha za biskupa vysvätili vo Verone v Taliansku. Bol skromným biskupom spával na holej zemi, pracoval v záhrade, staral sa o chudobných a o kňazov. Bojoval proti pohanským zvykom šľachticov. Lenže tí zostávali na svojich zvykoch na čele s kniežaťom Boleslavom II. V roku 989 sa odobral k pápežovi Jánovi XV. Následne vstúpil do kláštora v Aventíne. Tam vykonával dobrovoľne najpodradnejšie práce, o tom že bol biskup vedel len opát.
Český národ skoro spoznal koho stratil. V roku 992 česi žiadali Rím aby poslali Vojtecha naspäť. Pápež Ján XV vyhovel poslal ho do Čiech na biskupský stolec. Aj knieža Boleslav mu vychádzal v ústrety. Vojtech založil v Břevnově benediktínsky kláštor. Ktorý sa stal centrom kresťanskej kultúry a vzdelanosti v Čechách. Potom išiel Vojtech na Moravu cez Slovensko do Ostrihomu, kde sa stretol s uhorským vojvodom Gejzom. A jeho synovi Vajkovi udelil birmovku, ktorému zmenil meno na Štefan. (bol budúcim uhorským kráľom) Po návrate do Čiech zistil, že sa ľudia vrátili k pohanským zvykom. Bol vystavený príkoriam, preto sa znovu vrátil do kláštora v Aventíne. Keď sa stretol s Pápežom Gregorom V . požiadal ho, aby mu dovolil isť na misie, ak ho v Prahe nepríjmú. Cestou domov sa dozvedel, že nepriateľský rod Vršovcov vyvraždil jeho rodinu. Nažive zostal len najstarší brat. Vojtech teda išiel do Poľského Hnezdna ku kniežaťu Boleslavovi Chrabrému. Odtiaľ išiel do Gdanska, kde pokrstil mnoho pohanov. Potom išiel k litovskému kmeňu Prusov, kde chcel hlásať evanjelium. Tí ho však vyháňali, preto sa pobral k Pobaltským Slovanom. Cestou nevedomky vstúpil na zakázané územie Prusov. Prusy Vojtecha chytili a zabili, jeho spoločníkov zviazali a neskoršie prepustili. Stalo sa to 23. apríla 997 blízko mesta Kráľovec (Kaliningrad). Knieža Chrabrý kúpil jeho pozostatky a pochoval ich v Hnezdne. Knieža Břetislav v r. 1039 dobil Hňezdno a telo sv. Vojtecha dal preniesť do chrámu sv. Víta v Prahe. Vychovávateľ Radla (reholným menom Anastázius) sa stal biskup v Kaloči v Uhorsku a neskôr arcibiskupom v Osrihome. Vojtech bol vyhlásený za svätého v roku 999 pápežom Silvestrom II. V kalendári je 23 apríl venovaný Vojtechovi.
Charakteristika obce
Nevoľné sa nachádza v nadm. výške 703 m, zemepisné súradnice sú: 48.67200º severnej šírky a 18.94393º východnej dĺžky. Výškový rozdiel najvyžšieho a najnižšieho bodu chotára je 410 m s rozlohou 302 ha. Obec sa nachádza na južnej strane vedľajšieho hrebeňa Kremnických hôr. Chotár je vymedzený dolinou Bieleho potoka a Švábskeho potoka. Územie patrilo pod Krížske panstvo v Tekovskej župe a jeho vlastníkom bol Ostrihomský arcibiskup. pokračovanie »
Vznik Nevoľného.
V prvom storočí bolo obsadenie územia na strednom Slovensku pomerne riedke. Po zaniknutí Veľkej Moravy, slovenské obyvateľstvo bolo sústredené len vo významných obchodných centrách ako Zvolen, Turiec, Hradisko Šúšoľ (Svätý Kríž), Opátstvo Beňadik. Jedna z hlavných ciest zo Zvolena viedla dolu Hronom. Od tejto obchodnej cesty sa postupne osídľovali jednotlivé údolia kremnického pohoria. Zaujímavé bolo osídľovanie prítoku Rudnice, z dôvodu náleziska zlata na mieste dnešnej Kremnice. Do vzniknutej oblasti sa sťahovali ľudia rôznych remesiel. Prelom v živote obyvateľov Kremnice nastal, keď sa vydolovalo zlato z povrchu. Vtedy panovník Karol Róbert z Anjou prizval do Kremnice baníkov zo Saska pod zámienkou hlbinného dolovania v Kremnici. pokračovanie »
Staré remeslá v obci.
Pálenie dreveného uhlia. Dávno pred tým, keď ľudia objavili kamenné uhlie, dokázali uhlie vyrobiť z dreva. Kúrenie dreveným uhlím bolo oveľa výhodnejšie ako drevom. Pri horení uhlie nezapáchalo a horením sa vyvinula oveľa vyššia teplota, ako pri horení dreva. V minulosti preto s obľubou používali drevené uhlie na kúrenie v bohatých domácnostiach, pri tavení kovov v hutiach, a vo vyhniach na kovanie železa. Drevené uhlie používali i v kremnických baniach pri spracovaní rúd. pokračovanie »
Výroba šindľov. Od nepamäti svoje obydlia v našej dedine si pokrývali dreveným šindľom, stalo sa to preto, lebo na okolí bolo dostatok vhodného dreva na výrobu šindľovej krytiny a dobre zhotovený šindeľ vydržal aj 20 – 30 rokov. Obyvatelia v Nevoľnom si rýchlo osvojili výrobu šindľa, lebo na výrobu bolo treba niekoľko nástrojov, ktoré si vyrobili a zručnosť, ktorá im nechýbala. pokračovanie »
Ako sa žilo.
Drevorubači.
Kremnické hory boli odjakživa porastené hustým zmiešaným ihličnato – listnatým lesom. Kto v nich chcel žiť musel sa naučiť spracovať drevo vo svoj prospech. Aj v našej dedine sa mnohé rodiny živili prácou v lese ale aj každá rodina si musela na kúrenie pripraviť dostatok palivového dreva. Drevorubači do práce stávali zavčas rána, tak že po skromných raňajkách si do plátenej kapsičky vložili kúsok chleba, plátok ako dlaň slaninky a jednu dve cibule. Okrem toho nožík pílnik a šrankovník. Na plece do oblúka zviazanú dvoj mužnú pílu bruchačku do ruky prepotrebnú sekeru a išlo sa na úsvite do práce. Cesta do práce trvala niekedy aj dve hodiny mnoho krát do strmých svahov. Ešte náročnejšia cesta bola v zime, keď sa museli brodiť do práce a z práce domov vo vysokom snehu... pokračovanie
Poľnohospodárstvo.
Na jar, keď sa sneh roztopil, kopy hnoja vyvezené cez zimu na poliach vidlami gazdovia porozhadzovali, pole poorali, hrudy pobránili bránami. Podľa potreby rodín, na polia striedavo siali plodiny raž, jačmeň, ovos, konope, ďatelinu, mak, repu, kapustu. Oziminy siali na jeseň, aby do prvých mrazov vyklíčili. Obilie sa sialo tak, že si gazda okolo krku a pása uviazal plahotku, z ktorej vznikla akási kapsa, do nej mu nasypali 5 až 10 kg obilia a on krok za krokom hrsťou zrno rozsieval, úkon sa opakoval, kým nezasial celú roľu. Zasiatu rolu zavalcovali... pokračovanie
Chov dobytka.
Najdôležitejším domácim zvieraťom v Nevoľnom boli kravy. V rodinách ich využívali na práce v poli, ale i dovoz dreva z lesa. Rodinu živili mliekom a poslúžili aj na mäso. Každá rodina v dedine chovala obyčajne dve kravy, prípadne ešte teliatko. Gazdovia mali kravy ustajnené v maštaliach priviazané k válovu, do ktorého gazda dával sypké krmivo (nasekaná slama zaparená vývarom z repy), nad válovom bola rebrina za ňou seno, donesenú vodu pili z vedra. Gazda denne kravy čistil kefou od prachu a oškrabával zaležaný trus na stehnách. Podstielku znečistenú trusom odvážal na hnojisko. Kravy skoro celú zimu prežili v maštali, na jar keď už bolo dosť paše kravy vyháňali na pasienky... pokračovanie
Podkovanie kráv
Najpoužívanejším dopravným prostriedkom na dovoz potrieb pre gazdovstvá, v čase pred automobilovom bol na Nevoľnom kravský záprah. Kamenisté nevoľnícke cesty veľmi poškodzovali zapriahnutým kravám kopytá, preto bolo nutné ťažné zvieratá podkovať. Na kompletné podkovanie jednej kravy bolo potrebné 8 podkovičiek. Podkovanie si vyžadovalo veľkú odbornosť, preto túto činnosť vykonávali skúsení majstri. pokračovanie... 
Zabíjačky.
Dôležitým pokrmom v domácnostiach bolo bravčové mäso. Prasiatko na mäso si dochovávali takmer v každej rodine. Dialo sa to tak, že každý rok kúpili ciciaka (malé prasiatko) o váhe približne 0,8 až 1 kg. Mnohokrát museli ciciaka prikrmovať detským cumlíkom z fľaše. Prasiatka si kupovali na bohatších dedinách v okolí Sv. Kríža ( Žiar n/H) v Lutile, Lovči, Slaskej, alebo v okolí Zvolena na Dubovom, Budči, alebo Ostrej Lúke, niekedy aj v osade u Močaranov. Chov prasiat prebiehal v chlievoch rozdelených obyčajne na časť, kde prasa odpočívalo a rajčuľu, opatrenú válovom na kŕmenie. Niekedy vypustili prasa na dvor, aby si pobehalo. Na kŕmenie používali pomyje, mlieko, srvátku, pŕhľavu, odpad z jedla, starší chlieb, zemiaky, repu. Na jeseň prikŕmili obilným a kukuričným šrotom, v nedostatku aj žaluďmi... pokračovanie
Výroba látok, spracovanie vlny, pranie.
Koncom leta odrastené konope povytŕhali, zbavili lístia a koreňov a steblá dlhé 1 až 1,5 m ponorili do vody a zaťažili kameňmi, v močile (priehlbeň naplnená vodou) na Švábskom potoku aspoň týždeň. Zmäknuté steblá prestierali na hrochoť (kamenná suť), vysušené doniesli domov a nadrobno polámali trhlicou. Z polámaných stebiel vypadali kostrnky a zostali pevné vlákna. Vlákna prečesali na česadle nazvanom ježko, bola to doska opatrená do polgulata nabitými oceľovými hrotmi dĺžky 4 cm, aby sa odstránil zbytok nečistôt a vlákna zjemneli. Z pripravených vlákien zhotovili kúdele a motúzom priviazali na praslicu. Praslica bola drevená tyč osadená do doštičky, na ktorej sedela priadka. Palcom, ukazovákom a stredníkom ľavej ruky neustále odoberala z kúdeli rovnaký počet konopných vlákien a šuľkanim ich spájala pri občasnom poslinení prstov. V pravej ruke držala vreteno, s pripevnenou niťou, vreteno neustále obratne točila prstami pravej ruky, čím sa niť spletala a tým dostala veľkú pevnosť a trvácnosť... pokračovanie
Obecný sluha
V minulej dobe, keď ešte v dedine nebol rozhlas, bol v obci zamestnaný obecný sluha. Jeho povinnosťou bolo udržiavať v čistote obecný dom a v zime vykúriť miestnosti, kde sa konali schôdze a zasadnutia. Okrem týchto povinností robil nočného vartáša (strážnika). pokračovanie...
Príbehy, povesti, obyčaje.
Desať Nevoľníckych povestí. Desať Nevoľnickych povestí.doc (348 KB)
Z rozprávania uja Vendelína. Z rozpravania uja Vendelína.doc (77 KB)
Zvyky a obyčaje. Zvyky a obyčaje.doc (40 KB)
Slangové slová z Nevoľného. Slangové slová z Nevoľneho.doc (38 KB)
Gastronomické špeciality.
Homôlka, srstenáky, kapustníky... Gastronomické špeciality z Nevoľneho
Príbehy osobností z Nevoľného.
Juraj Kapusta. "Chorobu premenil na pokrok".
Juraj Kapusta sa narodil v rodine želiara dňa 4 apríla 1899, kde vyrastal spolu s bratom a dvomi sestrami. Do školy chodil dve zimy, vyučovalo sa maďarsky tak, že maďarský učiteľ vtĺkal maďarčinu trstenicou do malých slovenských hlavičiek. Ako deväť ročný pásol ovečky od dvanástich rokov chodieval so skupinou občanov na letné práce pri žatve na dolniaky. Vyučil sa za pánskeho krajčíra v Kremnici. Devätnásť ročný bol zverbovaný uhorskou armádou do bojov v I. svetovej vojne... pokračovanie
Karol Baláž. "Nevšedný muzikant".
Menoval sa Karol Baláž a narodil sa 13. 6.1900 na Nevoľnom. Chlapec bol vnímavý a citlivý, nečudo, že ešte v útlom veku mu učarovala hra na husle. Keď pasával kravy vystrúhal si primitívne husličky, na ktorých sa pokúšal hrávať. Rodičia videli jeho nezlomnú túžbu hrať na husle, kúpili mu skutočné husle u žida na ktorých sa sám učil hrávať... pokračovanie
Matej Baláž. Predbehol čas.
Po roku 1900 bola v Europe tvrdá doba, život bol ťažký aj v našej dedine, ktorá v tom čase mala zlé spojenie s okolitým svetom. V každej rodine sa rodilo mnoho detí. V jednej takej rodine v klbku siedmich detí sa narodil dňa 24. 2.1905 Matej Baláž. Matka ostala vdova ako 56 ročná a pre početnú rodinu nastal ešte tvrdší život. Mateja si zobrala ako päťročného teta do Holicov za paholka. Spával na slame pod pecou, pásaval ovce, ale žilo sa mu o čosi lepšie... pokračovanie
Štefan Mazúr. Priniesol svetlo.
Po vojne zachvátila technická revolúcia celý svet a tak všade stavali cesty, železnice energetické rozvody. Nevoľné bolo v tom čase dosť ďaleko od tohto diania, ale agilnému Štefanovi to nedalo pokoj a tak prišiel s návrhom využiť náhon odstaveného mlyna na výrobu elektrického prúdu pre dedinu... pokračovanie
Ing. Juraj Dobias. Prvý inžinier na Nevoľnom.
Juraj bol mimoriadne chápavý a usilovný žiak a tak na nátlak učiteľa Jána Múdreho Šebíka, po ťažkom rozhodovaní otca sa stal v roku 1936 prvým Nevoľnickým študentom Kremnického gymnázia. Ocitol sa v úplne v cudzom prostredí pekne oblečených a sebavedomých meštianskych detí s pocitom menejcenného úbožiaka. O to viac sa usiloval v učení a prechádzal ročníky s vyznamenaním... pokračovanie
Ján Baláž. Nevoľníčan, ktorý precestoval kus sveta.
Ján Baláž narodený 21. 2.1881 v Nevoľnom, ktoré v tom čase patrilo do Uhorska. V roku 1910 sa oženil s Máriou r. Holicovou narodenou 15.2.1887. Novomanželom sa narodila dcéra Augustína, zomrela osem mesačná. V roku 1914 vypukla I. svetová vojna a tak mladí muži museli narukovať na vojnu, odvelení boli priamo na bojisko. Tridsaťtriročný Ján narukoval do Rakúsko - uhorskej armády na jeseň v roku 1914 a bol nasadený do bojov protí ruskej armáde v Haliči (mesto v hornom toku Dnestra na Ukrajine). Velili im Rakúski a Maďarskí dôstojníci, ktorí slovenských vojakov nasadzovali do prvých línií... pokračovanie
Mons. Rudolf Baláž. Uskutočnili aj nemožné.
Uprostred kremnických hôr sa nachádza malá dedinka Nevoľné, ktorú dostatočne charakterizuje jej názov. Až do roku 1950 nejestvovala sem žiadna doprava, okrem kravských a konských vozov, na ktorých si ľudia dovážali potraviny, prípadne odvážali chorých do kremnickej nemocnice. Všetko ostatné sa vybavovalo pešo a Kremnica bola pre Nevoľné mestom nákupov, kultúry, zdravotníctva, škôl i dopravy. Odtiaľ ľudia z Nevoľného mohli ísť vlakom do vzdialenejšieho sveta. Do Kremnice chodievali aj do kostola. Desaťročia predtým bolo Nevoľné filiálkou Jastrabej. Tam bola väčšina občanov až do roku 1950 aj krstená a sobášená...pokračovanie
Svätenie zvonov.
Hrnuli sa zástupy ľudí peši, na bicykloch, autami aj autobusmi z Kremnice, zo Žiaru, z okolitých dedín, z Martina ba i z Horehronia, aby boli svedkami nevšednej udalosti v našej dedine. Prišlo množstvo ľudí, ktorí až štvornásobne prevýšili domácich obyvateľov, aby sa zúčastnili slávnostnej posviacky zvonov v Nevoľnom... pokračovanie
Ako sa budovalo a prvenstvá v Nevoľnom.
1. Stavba kaplnky v r. 1892 zbúraná 1972.
2. Stavba obecného domu 1930.
3. Stavba školy. Dokončená 4.9.1936, budova pri škole 1.11.1936
4. Vodovod z Luptáčok, Matej Baláž, voda v rezerváre 23.5.1940, obnovený v r.2000.
5. Stavba hasičskej zbrojnice, dokončená 1948.
6. Výstavba železničnej zástavky otvorená, jún 1950, zrušená 1972
7. Zapojenie el. prúdu z mlyna Štefan Mazúr v r.1951
8. pokračovanie
<<<<<<<<<<< ♦ >>>>>>>>>>>>