Chata Hostinec‚ Skalka
Turistické stredisko - Chata Hostinec...
Postavená bola v roku 1743 ako občerstvovacia stanica pre ľudí a záprahy na hlavnej obchodnej ceste vedúcej z Kremnice do Banskej Bystrice. Hostinec slúžil do roku 1872, kým postavili železnicu Hronská Dúbrava - Vrútky. Obchodná cesta stratila význam a stavbu používali Štátne lesy ako horáreň do roku 1960. Posledný horár na Hostinci bol Gustav Henžel do roku 1953. Potom objekt predali telovýchovnej jednote Kremnica za 750 korún, zmluvu za TJ Kremnica podpisoval v roku 1960 predseda TJ Štefan Kapusta. Sauna a volejbalové ihrisko boli vybudované v akcii „Z“ v spolupráci s OSCR v Žiari n/H v roku 1979. Do vlastníctva KST Kremnica bola chata Hostinec odkúpená v roku 2007 od TJ Kremnica za symbolických 2000 Sk. Objekt sa využíva na turistické účely, vďaka personálu i na občerstvenie. Počas pretekov Biela stopa, slúži objekt ako občerstvovacia stanica pre pretekárov. Pred chatou je ohnisko s posedením. Dobrovoľníkmi bolo odpracovaných mnoho hodín a mnoho treba ešte odpracovať. Ak si chcete užiť pohody v horách, žiadame Vás, aby ste si vážili toho, čo sa dosiahlo a chránili majetok pre svoj prospech ako aj prospech iných návštevníkov.
Na východ od Hostinca sa nachádza sedlo Tri kríže, je charakteristické trojramenným krížom, z ktorého 
č.2619 značka Vás prudkým klesaním vedľa Ortútskeho jazera dovedie do Malachova a blízkej metropoly Banskej Bystrice, ktorá ponúka kultúrno-športové a spoločenské vyžitie.. Zo sedla po 
č.8444 značke sa dostanete do horskej dedinky Horné Pršany a ďalej do obce Kremnička, kde je pamätník umučeným v II. Svetovej vojne.
č.2619 značka Vás prudkým klesaním vedľa Ortútskeho jazera dovedie do Malachova a blízkej metropoly Banskej Bystrice, ktorá ponúka kultúrno-športové a spoločenské vyžitie.. Zo sedla po č.8444 značke sa dostanete do horskej dedinky Horné Pršany a ďalej do obce Kremnička, kde je pamätník umučeným v II. Svetovej vojne.
č.0803 značka severne vedie zo sedla na legendárny vrch Velestúr 1254 m so staroslovanským písmom a ďalej na Skalku. Na Skalke uvidíte dominantu stredoslovenský televízny vysielač Suchá hora 1232 m výška stožiara je 301 m. Na športovo – turistické vyžitie slúži zimný štadión Biela stopa, Relax - centrum, chaty: Limba, Minciar, rekreačný hotel Skalka a Fortúna. Lyžiarske svahy s umelým zasnežením a osvetlením. č.0803 značka zo sedla Tri kríže južne pokračuje do lyžiarskeho strediska Brestová, a potom do kúpeľného mestečka Kováčová pri Zvolene.
Juhovýchodne z Hostinca po 
č.5521 značke Chomovým grúňom a horskou lúkou sa dostanete vysoko nad dedinku Ihráč, ktorá leží na dne vyschnutého jazera pod mohutným Chomom 1012 m (nesprávne nazývaný Chlm) v úzkej doline na stráňach s rôznymi andezitovými bralami siahajúcimi až do dvorov. Pri kostole sa nachádza chránený výtvor Ihráčske kamenné more vytvorené bočným kráterom sopky. Od č.5521 turistickej cesty za lúčkou Labúzová, na Chomovom grúni prudkým klesaním odbočuje nová 
trasa súbežná so 
cyklotrasou na obrátku do doliny Biely potok, dolu dolinou je niekoľko murovaných prameňov a skalná úžľabina Prieboj, 250 m pod Priebojom smerovník vľavo ukazuje cestu ku Krížu v Peňažnej, a o ďalších 200 m ukazuje ďalší smerovník do Ihráča a Nevoľného.
č.5521 značke Chomovým grúňom a horskou lúkou sa dostanete vysoko nad dedinku Ihráč, ktorá leží na dne vyschnutého jazera pod mohutným Chomom 1012 m (nesprávne nazývaný Chlm) v úzkej doline na stráňach s rôznymi andezitovými bralami siahajúcimi až do dvorov. Pri kostole sa nachádza chránený výtvor Ihráčske kamenné more vytvorené bočným kráterom sopky. Od č.5521 turistickej cesty za lúčkou Labúzová, na Chomovom grúni prudkým klesaním odbočuje nová trasa súbežná so cyklotrasou na obrátku do doliny Biely potok, dolu dolinou je niekoľko murovaných prameňov a skalná úžľabina Prieboj, 250 m pod Priebojom smerovník vľavo ukazuje cestu ku Krížu v Peňažnej, a o ďalších 200 m ukazuje ďalší smerovník do Ihráča a Nevoľného.
Západne č.2619 značkou z Hostinca prídete na lúčku Trojica, tu sa pripájajú a rozchádzajú rôzne trasy. Modrá pokračuje cez Dobrého pastiera do Kremnice. č.2619.
č.2619 značkou z Hostinca prídete na lúčku Trojica, tu sa pripájajú a rozchádzajú rôzne trasy. Modrá pokračuje cez Dobrého pastiera do Kremnice. č.2619.
Z Trojice na západ cez Štós na Kremnický štít ide č.8521. ( Odbočka na Kremnickom štíte smerovou tabuľkou navedie na neoznačený chodník k Nevoľnickej chate s Útulňou 930 mnm. V Útulni je možné prečkať nepohodu. Dostatok vhodnej plochy pri Útulni umožňuje v prípade nešťastia privolať helikoptéru Rýchlej leteckej záchranej služby na núdzové volanie č. 112. Lokalizácia Útulne: 480 41´ 08´´severnej šírky, 180 57´ 18´´východnej dlžky. Cesta z chaty pokračuje klesaním na Nevoľné.) Trasa z Kremnického štítu pokračuje do Kremnice.
č.8521. ( Odbočka na Kremnickom štíte smerovou tabuľkou navedie na neoznačený chodník k Nevoľnickej chate s Útulňou 930 mnm. V Útulni je možné prečkať nepohodu. Dostatok vhodnej plochy pri Útulni umožňuje v prípade nešťastia privolať helikoptéru Rýchlej leteckej záchranej služby na núdzové volanie č. 112. Lokalizácia Útulne: 480 41´ 08´´severnej šírky, 180 57´ 18´´východnej dlžky. Cesta z chaty pokračuje klesaním na Nevoľné.) Trasa z Kremnického štítu pokračuje do Kremnice.
Z Trojice juhovýchodne č.8521 značkou klesáte do bieleho potoka a na Nevoľné. Trojicou prechádza južná trasa Bielej stopy a cyklotrasa označená 
.
č.8521 značkou klesáte do bieleho potoka a na Nevoľné. Trojicou prechádza južná trasa Bielej stopy a cyklotrasa označená .
 |
 |
 |
 |
:::::::::::::::::::???????????????????:::::::::::::::::::
Kremnica.
Kremnica je vzdialená od Nevoľného 4 km po dobre udržiavanej asfaltovej ceste. V zlatom meste sú k nahliadnutiu: Mestský hrad, historické stavby, mincovňa, banske múzeum, múzeum mincí, plaváreň a najmä 11 km vzdialený zimný štadión Biela stopa na Skalke v Kremnických horách. Z Nevoľného na Skalku je možné sa dostať pešo cestou na Štós – Hostinec - Zlatú studňu a Skalku. Cesta turistickou chôdzou trvá približne 3,5 hod.
Kremnické pohorie Skalka.
+++++++++++++++++++++++++
+++++++++++ ++++++++++++
Dominantou Kremnickej Skalky je stožiar televízneho vysielača Stredné Slovensko, ktorý má výšku 300 m. Bol uvedený do prevádzky 28.októbra 1960 materiál k stavbe dopravovali z Krahúl cez pláne a po starej ceste od obrázka a strmým výstupom, ocelová konštrukcia bola taká objemná, že cestný podchod pod železnicou pri Toliari museli prehĺbiť o 0,5 metra aby náklad prešiel. V roku 1967 bola budovaná z Kremnice na Skalku nová cesta v dĺžke 11 km cez Dobrú jamu a Kiar, až na Skalku. Asfaltová cesta umožnila prudkú výstavbu športovo rekreačných zariadení na Skalke.
Na Skalke je vybudovaný zimný štadión Biela stopa. Pozostáva zo štartovacej plochy veľkosti futbalového ihriska, rozhodcovskej veže, a hospodárskych budov. Dobré terénne a snehové podmienky podnietili kremnických lyžiarov na postupné zveľaďovanie závodišťa tak, že dnes sa v zariadení môžu uskutočňovať medzinárodné bežecké preteky všetkých kategórií. Na vzniku štadióna majú veľké zásluhy nemenovaní, Kremničania a vtom čase kremnický funkcionári, no najväčšou mierou sa zaslúžili: Ludovít Fusko Československý reprezentant účastník Vasovho behu a Rudolf Čilík majster Československa účastník zimnej olympiady v Squaw Valley.
Najnovšie vznikol pri štadióne športovo rekreačný komplex Relax – centrum v komplexe je postavená hala pre loptové hry ako baskedbal, volejbaj, nohejbal, ping – pong a iné. V budove sa nachádza bazén s protiprúdom, detský bazén, sauna suchá, parná, infra s odpočivárňou s celoročnou prevádzkou. Ďalej tu nájdete Bowling s dvomi dráhami, Squasch kurt pre dve osoby, Fitnes ponúka 17 strojov. Vedlajšia budova ponúka ubytovanie s parkoviskom. Vo vonkajšom areálí sa nachádza trávnatá plocha veľkosti futbalového ihriska, tenisové kurty, volejbalové a baskedbalové ihriská, In line bežecká asfvaltová dráha s umelým zasnežovaním a osvetlením, v lete pre kolieskové lyže a korčule. Areál Biela stopa je budovaný s cieľom celoročného rekreačného využitia ako aj športového využívania na vrcholné medzinárodné športové zápolenia. Je tu ponuka na celoročné tréningové tábory družstiev. Do budúcnosti sa plánuje prepojiť areál sedačkovou lanovkou na bystrickú stranu Kremnického pohoria, kde je ďalší bežecký a skokanský areál.
Skalkou prechádzajú mnohé registrované turistické trasy. Najdôležitejšia je magistrála označená rč. 0801 nazývaná aj Cesta hrdinov SNP, krorá začína na Devíne ide cez Bradlo cez Skalku, a končí na Dukle, trasa je súčasťou medzinárodnej trasy E8, ktorá vedie cez Holansko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko až do Bulharska v dĺžke asi 3000 km.
rč. 0801 nazývaná aj Cesta hrdinov SNP, krorá začína na Devíne ide cez Bradlo cez Skalku, a končí na Dukle, trasa je súčasťou medzinárodnej trasy E8, ktorá vedie cez Holansko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko až do Bulharska v dĺžke asi 3000 km.
Druhá trasa rč. 0803, ktorá začína v sedle tunela na Skalke a končí v Kováčovej.
rč. 0803, ktorá začína v sedle tunela na Skalke a končí v Kováčovej.
Modrou farbou je označená trasa rč. 2620 začína pri chate Limba a končí v Banskej Bystrici.
rč. 2620 začína pri chate Limba a končí v Banskej Bystrici.
Žltou farbou rč. 8441 je trasa začínajúca v Kremnici prechádza Skalkou a končí v dedinke Tajov.
rč. 8441 je trasa začínajúca v Kremnici prechádza Skalkou a končí v dedinke Tajov.
Skalkou prechádzajú aj značené horské cyklotrasy miestneho významu a to:
Cyklotrasa označená začína na Skalke pokračuje, pod Zlatú Studňu, Hostinec, Štos – Slobodné, Kremnická píla končí na zelenej cyklotrase.
začína na Skalke pokračuje, pod Zlatú Studňu, Hostinec, Štos – Slobodné, Kremnická píla končí na zelenej cyklotrase.
Cyklotrasa označená 
začína na Krahuliach pokračuje Skalka, dolina Pod čerešňou, Slobodné na Štose kde končí na červenej cyklotrase.
začína na Krahuliach pokračuje Skalka, dolina Pod čerešňou, Slobodné na Štose kde končí na červenej cyklotrase.
Cyklotrasa označená začína na Skalke pokračuje na Václavák, Kordické sedlo, kde sa rozvetvuje na východnú zelenú Kordické sedlo, pod Zlatou studňou a končí na červenej cyklotrase, západná vetva ide z Kordického sedla ku chate Obrázok, Kaltrín, Turček, Stred Európy, Krahule, Kremnická píla, Kremnica, kde končí na žltej cyklotrase.
začína na Skalke pokračuje na Václavák, Kordické sedlo, kde sa rozvetvuje na východnú zelenú Kordické sedlo, pod Zlatou studňou a končí na červenej cyklotrase, západná vetva ide z Kordického sedla ku chate Obrázok, Kaltrín, Turček, Stred Európy, Krahule, Kremnická píla, Kremnica, kde končí na žltej cyklotrase.
Ubytovanie na Skalke.
Prvé ubytovacie zariadenie bola chata Skalka postavená v roku 1912. Vznikla na podnet milovníkov prírody mesta Kremnica. Mala stáleho chtára, ktorý si pri chate choval kravičky. Vodu na chatu čerpali zo studničky vo svahu Turčekovanskej doliny ručným čerpadlom. V chate bol ubytovaný prvý lyžiarsky inštruktor v Kremnici z Nórska, ktorý učil kremničanov lyžovať na Pláňach. Chatu cez vojnu vypálili nemeckí vojaci. Obnovu chaty začal závod Slovenské elektrotechnické závody Kremnica. Dnes chata ponúka 26 miest ubytovania bez stravovania.
V tridsiatich rokoch minulého storočia bol na južnom svahu postavený hotel Skalka. Pred vojnou slúžil hotel pre maďarské a židovské panstvo, slovák sa tam nedostal. Po vojne hotel prevzali odbory, ktoré turnusovo ubytovávali odborárov z celého Československa. Dnes hotel ponúka ubytovanie, stravovanie .
Po druhej setovej vojne na Skalke postavil klub turistov z Kremnice chatu Minciar. Chatu postavili za peniaze, ktoré boli poskytnuté mestu Kremnica za vojnové škody počas vojny. Chata bola napájaná od začiatku elektrickým prúdom a vlastnou vodárňou s 3 km vzdialených Gregov. Súčasné zariadenie ponúka ubytovanie s 90 lôžkami, stravovanie, bar a saunu.
Chata Limba je najväčšíe ubytovacie zariadenie na Skalke so 112 miestami, reštauráciou, barom, saunou, vírivkou s ochladzovacím bazénom, chata má vlastnú osvetlenú zjazdovku s vlekom H 130 dĺžka 300 m. Chata bola postavená Okresnou správou cestovného ruchu v rokoch 1974 – 76.
V rokoch 1981 - 85 bol postavený hotel Fortuna. Hotel ponúka 98 miest na ubytovanie so stravovaním a vlastným parkoviskom. V hoteli je zmenáreň, bar, biliard, polovnícka reštaurácia, a sauna.
Lanovky a vleky.
Zjazdovka umiestnená na severnej strane strediska Skalka v dĺžke 1000m je osadená vlekmi Tatrapoma H 130 dĺžka 800 m, Tatrapoma H 100 dĺžka 650 m a detským vlekom S 90 dĺžky 90 m. Umelé zasnežovanie a umelé osvetlenie.
Skalka aréna prevádzkuje od roku 2009 zjazdovku v dĺžke 950 m osadenú lanovkovou sedačkou s najmodernejšou technológiou predaja a kontroly lístkov. Zjazdovka má umelé zasnežovanie a umelé osvetlenie. V pláne je postaviť v areáli ubytovanie a vyhliadkovú vežu
Zvláštnosti.
Skalka v Kremnickom pohorí má jeden z najkrajších výhľadov na svoje okolie na Slovensku. Okolie Skalky je lesnaté, nadmorská výška 1232 m umožňuje prekrásne výhľady na pohoria Veľká Fatra, Nízke Tatry, Poľanu, Štiavnické pohorie, a pohorie Žiar. Od televízneho vysielača vidieť Bansku Bystricu a okolité obce.
Strieborný tunel (nesprávne uvádzaný ako Gőrgeliho) bol postavený v marci 1495 postavila ho Thurzovsko - Fuggerovská spoločnosť a slúžil na prepravu striebra a medi z hút v okolí Banskej Bystrice do Kremnice, využívali ho aj obchodníci a pútnici na Staré Hory. Dňa 20. novembra 1764 utekal cez tunel generál Schlick, 28.júla 1764 prešiel tunelom panovník Jozef II s bratom Leopoldom. Po porážke uhorských povstalcov utekalo uhorské vojsko z Kremnice cez tunel, pod vedením generála Artúra Gőrgeliho a to v krutej zime v noci z 24 na 25. januára 1849, so sebou viezol 6 vozov striebra a zlata ukradnutého v Kremnickej mincovni. V roku 1944 ho využívali partizáni počas SNP. Zasypaný tunel bol obnovený 13. septembra 1997 má dĺžku 18,7 m, šírku 2,2 m, výška 2,4m. tunel sa volal 400 rokov Strieborný, len čo ním prešiel prvý Maďar, už ho premenovali na Gőrgeliho, ako je u Maďarov zvykom, slovenský lokaji ho tak volajú dodnes.
Zlatá cesta sa nazýva úsek cesty z hrebeňa Skalky k Striebornému tunelu. Názov zlatá cesta, bola pomenovaná udalosťou počas povstania SNP, keď časť Slovenského zlateho pokladu partizáni pod vedením Gejzu Lacka a Jozefa Weisa na príkaz riaditeľa banky Karola Markoviča previezli z Kremnice na letisko Tri Duby a odtiaľ lietadlom pod neustálou palbou nad frontou do Moskvy. Stalo sa to 5. októbra 1944. Vozmi bolo prevezených 280 kg zlata, 570 kg striebra a 114 kg drahých kovov. Po vojne Moskva vydala poklad Československej vláde do Prahy, tam sa Slovenský poklad rozplynul.